Výšivky a vzory sú fenomenálnym dedičstvom

Vystopovať, kde sú korene jednotlivých zvykov či tradícií našich predkov, je niekedy doslova detektívna práca. Napriek tomu sa pre etnologičku a historičku Katarínu Nádaskú stala jej práca vášňou. „Napríklad výšivky a ich vzory nahrádzali v minulosti občiansky preukaz. Vo výšivkách boli zakódované odkazy na lokalitu ich nositeľa, stav a status ich nositeľa,“ prezrádza.

Ste azda najznámejšou hľadačkou a interpretkou tradícií, zvykov a celkovo života na Slovensku siahajúcich mnoho storočí dozadu. Je ešte niečo v slovenských zvykoch, čo ste neodhalili?
Máte pravdu, profesijne sa venujem historickej etnológii – teda rituálom, zvykom, tradíciám, ktoré nám zanechali predchádzajúce generácie a snažím sa pri interpretácii toho ktorého zvyku vystopovať, kde sú jeho korene a ako sa menil počas stáročí. Je to často priam detektívna práca - treba stráviť stovky hodín pri terénnych výskumoch , v archívoch a knižniciach, ale výsledky sú často fascinujúce. Stále viac a viac si uvedomujem múdrosť našich predkov, ich rozumný spôsob života v súlade s prírodou. Ako príklad môže poslúžiť aj ľudová architektúra. Spôsoby ľudového bývania a technologické postupy použité pri stavbách domov sú fascinujúce aj pre dnešných architektov.

Aké je to ísť po stopách života predkov? Čo vás pri odhaľovaní ich zvykov či rituálov najviac prekvapuje z pohľadu súčasného človeka?
Hlboká úcta k prírode, kooperácia ľudí na vidieku, múdrosť našich predkov - dnes by sme povedali, že „zdravý sedliacky rozum“. Fascinuje ma krása obradovej kultúry, vzťah k umeniu, ktorý sa odráža v piesňach, tancoch, ľudovom odeve, životná múdrosť a skúsenosti, ktoré sa pretavili do materiálnej kultúry remeselníkov a roľníkov.

Azda najznámejšie sviatky, Vianoce, sú dnes skomercionalizované. Hoci ich považujeme za najväčší sviatok, kresťania oponujú, že veľkonočné obdobie bolo dôležitejšie. Ak začneme počítať, koľko a aké sviatky či zvyky boli pre našich predkov v živote skutočne podstatné?
Je zaujímavé, že kresťanské sviatky nadväzujú na sviatky starých Slovanov ešte z predkresťanského obdobia. Pre Slovanov, ktorí poznali len dve ročné obdobia - leto a zimu - mali kľúčový význam Letný a Zimný Slnovrat. Tieto sviatky sa slávili dlhšie obdobie. Z nášho pohľadu približne mesiac. Slovania poznali aj sviatky úcty k mŕtvym predkom, sviatky vynášania Moreny (Marmurieny) a prinášania Letečka. Na viaceré tieto sviatky nadväzujú aj kresťanské sviatky, ktoré už majú iný obsah – zimný slnovrat nahradili kresťanské Vianoce, Letný slnovrat – sviatky Jánskych ohňov (Vajano), vynášanie Moreny a prinášanie Letečka – sa ešte zachovali v oklieštenej podobe a už iba ako folkloristická štylizácia. Sviatok vzdávania úcty mŕtvym predkom nahradil sviatok Pamiatky zosnulých a Veľká Noc s kresťanskými obradmi nadväzuje na predkresťanské sviatky vítania slnka, leta, života. Z tohto obdobia sa zachovala vo všetkých slovanských krajinách šibačka a polievačka, maľovanie kraslíc ako ľudová časť Veľkej noci realizovaná počas Veľkonočného pondelka. Všetky zvyky, ktoré sa dnes ešte zachovali, sú vo veľmi paberkovitej podobe. Je to prirodzené, pretože sa diametrálne zmenil život a myslenie ľudí.

Napríklad?
Zoberte si Veľkonočný pondelok – šibanie dievčat je zvyk veľmi starý – vŕba je jeden z prvých stromov, ktorý sa na jar zazelenie a nadýchne sa novou, mladou miazgou. Keď sa oteplilo a naši predkovia dúfali v príchod leta, bolo treba zaistiť úrodu polí, plodnosť zvierat, i žien. Preto mladí muži vzali konár z vŕby a priložili ho na telo mladých žien, aby sa sila a miazga zo stromu preniesla na telo žien a oni boli zdravé, ohybné a plodné. Podobne to bolo s vodou – jarná živá voda bola svieža a rezká. Symbolickým poliatím ženy sa rezkosť vody mala preniesť na dievčinu, mala z nej zmyť všetko zlé, choroby, lenivosť a dievča malo byť po celý rok krásne, zdravé, plodné. Preto sa aj mládencom dávali kraslice ako symbol nového života a zároveň symbol lásky a priazne. Kraslice boli pôvodne červené – symbolizovali zrodene nového slnka (leto, teplo, život) a krvi, čo znamenalo nový život. V súčasnosti sa ešte zvyk šibania a polievania dievčat zachoval, ale už málokto tuší, čo bolo jeho podstatou v minulosti a prečo vlastne tento zvyk fungoval práve na jar.

Folklóru patrí v súčasnosti nebývalý záujem. Nielen pokiaľ ide o rozkvet folklórnych súborov a úspešnosť televíznych projektov, ako Zem spieva, ale hitom je aj v móde, bytovom dizajne a architektúre. Kde vidíte dôvod záujmu?
Folklór sa na Slovensku vždy tešil obľube. O kráse ľudových tancov a piesní netreba nikoho presviedčať. Navyše Slováci ho majú v krvi – vidíme to aj na odevoch, ktoré majú folkloristi na sebe. Slovenské dievčatá v slávnostnom odeve sú vychýrené svojou krásou, ktorú ľudový odev len podčiarkne. Podobne je to u mládencov. Počas posledných 10 rokov Slováci znova objavujú krásu ľudového spevu, tanca a výšiviek, vzniklo prepojenie módnych návrhárov čerpajúcich z prameňov ľudových výšiviek, nájdeme aj sériovo strojovo produkované motívy ľudových výšiviek na košeliach, tričkách, taškách, kabátoch. Skrátka, momentálne Slovensko žije ľudovými prvkami aplikovanými v súčasnom odeve, ale i architektúre a bývaní. Takéto trendy sa v histórii opakujú.

Opakujú?
Áno. Prvý krát sa vo väčšom objavili v 19. storočí, keď sa slovensky cítiaca inteligencia rozhodla aplikovať prvky ľudových výšiviek do mestského odevu. Ďalšia vlna bola na prelome 19. a 20. storočia – Pavol Socháň, okrem iného skvelý fotograf, nafotil kolekciu slovenských ľudových výšiviek, ktoré vznikli aj ako kolekcie pohľadníc. Potom to bol Karol Plicka, ktorý fotil a filmoval Slovensko, a zanechal nám tucty fascinujúcich fotografií Slovákov v minulosti.

Dá sa z tohto trendu vyťažiť v zmysle, že ľudia sa začnú zaujímať o svoje korene, alebo ide len o komerčný trend?
Poviem, že oboje je v hre. Samozrejme, mňa ako etnologičku a historičku nesmierne teší nepopierateľný fakt, že ľudia sa vo všeobecnosti viac zaujímajú o svoju históriu a korene. Stávajú sa z nich lokálpatrioti hrdí na svoju rodnú obec, mesto, Slovensko. Uvedomujú si krásu ľudových zvykov. Komerčný trend je tam tiež – vzniklo veľa firiem, ktoré produkujú strojovo dokonalé výšivky a aplikujú ich na všetko – doslova od ponožiek po uteráky. Potom je už načase si klásť otázku, kde je hranica vkusu a kde je to už čistý gýč...

Keď sa vrátim priamo k výšivkám, azda najznámejšia je čičmiansky vzor, možno aj pre jeho neprehliadnuteľnú architektúru v Čičmanoch. Spoločnosť Würth Slovensko sa zas rozhodla perforovať slovenský vzor na fasádu, aby napriek nadnárodnému zameraniu potvrdila svoju spolupatričnosť k Slovensku. V podstate, už v minulosti platilo, čo kraj, to iný vzor, výšivka, kroj. Ako história výšivky vôbec vznikala?
Geniálny architekt Dušan Jurkovič pri stavbách, ktoré projektoval, zanechal svoj jedinečný rukopis vo výzdobe fasád, kde sa nechal inšpirovať práve slovenskou výšivkou. Výšivky sú fenomenálnym dedičstvom. Ak si zoberieme výšivku starú 200 rokov a všimneme si, ako bola vyšívaná, vyrazí nám doslova dych svojou krásou a precíznosťou. Ženy vyšívali pri svetle sviec, petrolejových lámp, alebo len pri otvorenej peci. Vyšívalo sa najmä počas zimy od novembra do začiatku marca. V skromných pomeroch na kolene a predsa tie vzory na výšivkách sú nádherné a krásne vyšité. To je skutočné majstrovstvo. Veľa vzorov je veľmi starých a nesie v sebe prvky magicko-ochranného charakteru. Každý motív vo výšivke mal svoje opodstatnenie či to boli florálne motívy, ktoré symbolizovali lásku, vernosť, ochranu, plodnosť, zoomorfné motívy jeleňa, koníka, vtáky symbolizovali pozitívne vlastnosti týchto zvierat, geometrické vzory boli tajuplné a patria medzi najstaršie - obyčajne mali ochranný charakter. Výšivky a ich vzory nahrádzali v minulosti občiansky preukaz.

Čo všetko sa teda dá zo vzoru výšivky vyčítať? Prečo je niekde len jednofarebný krížikový, inde hýri farbami, kvetmi a podobne.
Vo výšivke bol zakódovaný spoločenský, sociálny , vekový status, druh práce, vek nositeľa výšivky. Dalo sa identifikovať z akej obce je dotyčný, či je slobodný alebo ženatý. Napríklad svadobné party boli výpravné a rôznili sa podľa regiónov Slovenska. Súčasťou svadobných rituálov, bolo aj snímanie party a čepčenie mladuchy ako znak zmeny statusu – parta zdobila slobodnú devu, čepiec vydatú ženu. Výšivka teda mala identifikačný a esteticko-statusový znak.

Aj sa dá spočítať, koľko rôznych druhov výšiviek Slovensko malo?
Na vzorkovníkoch výšiviek je zachytených vyše 200 vzorov, ťažko povedať, či sa nám zachovali všetky druhy a vzory výšiviek, veď len krojov bolo na Slovensku takmer 70 druhov.

Aké najrozšírenejšie techniky vyšívania sa zachovali?
Napríklad vyšívanie podľa počítaných nití. Touto technikou sa vyšívajú výšivky známe ako preťahovanie, hladkovanie a krížíkové vyšívanie. Patria tu napríklad predný, zadný, perličkový a stonkový steh, krížiky, riedky i hustý krúžkovací, retiazkový, kvetinkový a ozdobný steh a mnoho ďalších. Ďalšia technika je vyšívanie podľa predkreslenia. Je to takzvané plné vyšívanie a vyšívanie na dierky. Podkladovým materiálom pre vyšívanie na plno a na dierky je zvyčajne plátno, či hodváb, teda materiál, na ktorom nemožno počítať nitky. Základom je presné predkreslenie vzoru. Najčastejšie ide o motívy kvetov s lístkami a o ornamenty, ktoré vyšívame hustým ukladaním stehov vedľa seba. Pri vyšívaní na dierky si najprv predným stehom predznačíme tvar, potom látku krížom prestrihneme a zahneme dovnútra a dierku obšijeme hustým stehom. Ďalšia technika je retiazkové vyšívanie - Ide o techniku vyšívania retiazkovým stehom. Napokon pri technike našívaného našívania už nejde o vyšívanie, pretože vzory sa vystrihujú z určitého druhu látky a našívajú sa na inú látku.

Boli v minulosti aj prípady, že sa ženy predháňali, ktorá bude mať krajšiu výšivku?
Základný typ vzoru bol v minulosti vždy daný, lebo bol charakteristický pre tú – ktorú oblasť, ženy sa predháňali skôr v kvalite prevedenej výšivky, aby bola čím krajšie a pedantnejšie vyšitá. Iné to bolo vo výšivke na svadobnú košeľu pre ženícha, či svadobný odev pre nevestu – tam sa na zdobnosti a výšivkách naozaj nešetrilo, ba dokonca sa tieto kusy svadobného odevu dávali vyšívať tým najlepším vyšívačkám z regiónu. Postupom času sa objavovali aj nové vzory a keď sa uchytili, zľudoveli a udomácnili sa v danej obci.

Aké najznámejšie zvyky sa okrem spomínaného čepčenia s výšivkou spájajú?
Napríklad kútna plachta – bola to dlhá a široká plachta, často mala na výšku cca 2 metre a na šírku aj viacej. Bola vyšívaná, obyčajne červenou niťou. Používala sa po pôrode, keď sa šestonedieľka a jej dieťa až do krstu a vádzky oddelilo plachtou od ostatného priestoru. Ženu aj dieťa dali „do kúta“ priestor oddelili kútnou plachtou a za plachu okrem najbližšej rodiny nesmel nik až do krstu dieťaťa ísť. Bolo to preventívne opatrenie, aby návštevníci neuriekli novorodenca a aj rodičku. Rodička s návštevou komunikovala spoza plachty. Stravu jej tiež nosili do „kúta“, preto ženu za plachtou nazývali kútnica. Kútne plachty sú dokladom vysokého estetického cítenia nášho ľudu. Vyšívali sa aj uteráky, podchlebáky z ľanu a konope, do ktorého sa balil chlieb, aby nevyschol. Vyšívali sa aj obrusy na slávnostné príležitosti.

Ktoré sú z historického bádania pre vás najhodnotnejšie a najzaujímavejšie výšivky?
Na túto otázku nedokážem celkom presne odpovedať. Môjmu srdcu je rovnako blízka čierna zamutovská košeľa s fialovou výšivkou, ako aj abovská biela košeľa s modrými a červenými výšivkami, ako aj výšivka z Vajnor, či z Liptovskej Tepličky. Všetky regióny Slovenska majú svoje typické výšivky, ktoré sú rovnako fascinujúce krásou, nápaditosťou a originalitou.

Sú dnes ešte dediny na Slovensku, kde výšivky na odevoch doslova „pestujú“?
Ľudový odev postupne zanikal od polovice 20. storočia. Dnes už vidíme z neho len relikty, ktoré nosia hlavne starší ľudia. Na druhej strane, keďže veľa mladých ľudí má rado folklór, nechávajú si šiť slávnostný zdobený odev, a to najmä na vystúpenia. Nechať si ručne vyšiť čepiec, košeľu, či lajblík je dnes finančne veľmi náročné. Stále sú medzi nami ľudia, ktorí dokážu ručne vyšívať súčasti ľudového odevu. Dnes však veľmi pokročila aj technika, takže často sa výšivka z daného regiónu presne skopíruje a vyšije sa šijacím strojom, čo je časovo menej náročné a rovnako aj finančne dostupné.

Čo pre vás osobne vzor výšivky a ľudové bohatstvo výšiviek znamená?
Výšivky na ľudovom odeve, alebo na textíliách všeobecne sú dokladom vnímania krásy a vysokej estetičnosti našich predkov. Je to súčasť tradičnej ľudovej kultúry Slovenska, ktorý tvorí jedinečné duchovné bohatstvo slovenského národa.