Abeceda kotvenia

Kotvenie 02

Tvarové zovretie

Dokonalým tvarovým prispôsobením sa vyznačujú iba tie kotvy, ktoré sú na to špeciálne konštruované. Medzi nepatria tzv. kotvy so zadným rozovretím. Dno vyvŕtanej diery pre kotvu je rozšírené, čo umožňuje jej ukotvenie mechanickým zovretím - podobne ako je to u koreňov stromu. Nosnosť tohto typu kotiev je porovnateľná s nosnosťou prvkov zaliatych do betónu pri stavbe. Taktiež nevytvárajú žiadne predpätie v podklade, t.j. minimálny rozperný tlak. Tlak na podklad začne pôsobiť až po upevnení bremena.

Praktické poznatky pre užívateľov: kotvy so zadným rozovretím sú určené pre najvyššie zaťaženie. Môžu sa vkladať tesne pri okraji (vyznačujú sa nízkym rozperným tlakom). Niektoré kotvy možno po vložení podľa potreby (v určitých prípadoch sa to vyžaduje) veľmi ľahko z diery znova vybrať. Typickou oblasťou ich využitia je upevňovanie konštrukcií v elektrárňach, jadrových elektrárňach alebo vo výrobných halách priemyselných zariadení a závodov.

Silové zovretie

Princíp zaistenia tohto typu kotiev je posun (zaklinenie) kužeľa do objímky. Ukotvenie spočíva v prenose síl vďaka treniu medzi rozpernou objímkou a podkladom. Čím silnejšie sa kotva zatiahne (zaskrutkuje), o to vyššia bude rozperná sila a tým i trenie, ktoré je podstatou zaistenia kotvy. Roztiahnutím objímky dôjde k lokálne obmedzenej plastickej deformácii betónu. Ukotvenie (rozopretie) nemôže nastať na ľubovoľnom mieste kotvy - jednotlivé mechanizmy ukotvenia sa preto líšia v závislosti od druhu kotvy:

  • Kotvy s ovládanou silou, resp. ovládaným krútiacim momentom, ktoré po dosiahnutí predpísaného krútiaceho momentu dosiahnu maximálnu rozpernú silu.
  • Kotvy s ovládanou dráhou, ktoré sa v podklade zaisťujú zatlčením kužeľa (definovaná dráha). Pri zaťažení sily pôsobia na objímku a prenos síl sa neuskutočňuje cez kužeľ.

Praktické poznatky pre užívateľov: kotvy s ovládanou silou sú správne uložené vtedy, ak sa pri rozpínaní v diere nepretáčajú a ak možno pri uťahovaní dosiahnuť predpísaný krútiaci moment. Kotvy s ovládanou dráhou sú citlivé na toleranciu (presnosť) vyvŕtanej diery. Taktiež je potrebné dbať i na pevnosť betónu. Kotvy s ovládanou dráhou vo všeobecnosti vyvíjajú najvyššie rozperné sily, na čo je potrebné brať zreteľ najmä pri ich vkladaní pri okrajoch alebo zohľadniť rozstup osí.

Zaistenie spojením látok

Zaistenie spojením látok sa využíva u lepených kotiev, ktoré sú - s ohľadom na spôsob ich využitia - k dispozícii buď s dvojzložkovou maltou v sklenených ampulkách (patrónoch) alebo vo vstrekovacom (injektážnom) systéme.

Lepené kotvy - sklenené ampulky (patróny) sa používajú pri pevných podkladoch (betón, kameň, plné tehly). Sklenený patrón pozostáva z dvoch samostatných rúrok, ktoré obsahujú živicu, vytvrdzovač a jemný kremičitý piesok. Pri vkladaní kotvy dôjde k rozrušeniu skleneného patrónu, pričom čiastočky rozdrveného skla zdrsnia povrch betónu v diere. Všetky komponenty patrónu sa navzájom premiešajú a po ich vzájomnej reakcii nastane proces tvrdnutia. Primárnou podstatou zaistenia je spojenie materiálov (lepenie), sekundárne na pevnosť zaistenia pôsobí tvarové spojenie (závity kotvy v malte).

Praktické poznatky pre užívateľov lepených kotiev: lepené kotvy sú z hľadiska nosnosti a časovej stálosti absolútne identické s kovovými kotvami. Ich prednosť spočíva v ukotvení bez tlaku a pnutia (možno ich vkladať tesne ku okrajom). Ako kotva sa používa buď dodávaná závitová tyč alebo železná výstuž. Systémy na lepenie kotiev sú citlivé na teplotné zmeny a nesmú ležať na miestach s dlhodobým pôsobením slnečných lúčov alebo v prostredí s extrémne nízkymi teplotami a potom sa používať.

Vstrekovacie (injektážne) systémy sa prevažne využívajú na zaistenie kotiev v dutých tehlách. Pri štandardnom jednobodovom upevňovaní sa do vyvŕtanej diery vkladá sitková objímka (tzv. pančuška), ktorá sa vypĺňa dvojzložkovou hmotou, do ktorej sa zasúva kotva (závitová tyč alebo železná výstuž) až po značku. Kotva vytláča hmotu cez sitko pančušky, čím vznikne tzv. hríb, ktorý vyplní dutiny v tehle. Po stuhnutí hmoty vznikne tvarové spojenie medzi tehlou/hmotou a hmotou/závitovou tyčou. Okrem upevňovania kotiev v dutých a dutinkových tehlách je možné tento systém využívať na zaistenie v najrôznejších podkladoch. Môže sa využívať i na zaistenie kotiev do betónu.

Praktické poznatky pre užívateľov vstrekovacích systémov: vstrekovacie (injektážne) systémy sú z hľadiska nosnosti a časovej stálosti absolútne identické s kovovými kotvami. Aj v tomto prípade ich prednosť spočíva v ukotvení bez tlaku a pnutia (možno ich vkladať tesne ku okrajom). Ako kotva sa používa buď dodávaná závitová tyč, železná výstuž alebo všetko, čo dokáže absorbovať záťaž tvarového spoja (háky, závesy a pod.). Vstrekovacie (inkejtážne) systémy sú citlivé na teplotné zmeny a nesmú ležať na miestach s dlhodobým pôsobením slnečných lúčov alebo v prostredí s extrémne nízkymi teplotami a potom sa používať.

Kotvenie 01